Choď na obsah Choď na menu
 


Ako vidím australského ovčiaka ja...

11. 11. 2009

V tomto príspevku by som chcela popísať svoj pohľad a skúsenosti s týmto plemenom,preto ťa milý čitateľ prosím,neber tento príspevok ako zovšeobecňovanie tejto rasy.

Pre australského ovčiaka som sa rozhodovala dlhšiu dobu,keď mi bolo jasné,že chcem jednoznačne psa na agility a výcvik poslušnosti,s  tým,že mal byť strednej postavy a patriť medzi pastierské plemená,ktoré už sami od seba majú vlohy na prácu a ľahkú ovládateľnosť. V prvotnom výbere som mala dve -tri plemená,ktoré som postupne vyselektovala a zostali len dve.

Po tom,čo som si priniesla Goodieho ma udivil už cestou domov, s akým absolutným kľudom a nadhľadom bral všetky nové vnemy a situácie. Veľmi rýchlo si privykol na nové prostredie a ľahko sa včlenil do už existujúcej svorky, postupom času ako rástol si vydobil miesto nad naším Arčim. K tomu však treba dodať,že Arči je kastrát,takže nebolo v rámci toho veľa čo riešiť,i keď ešte dnes nastanú situácie,kedy Goodie prenechá velenie na Arčiho.

S ako trojmesačným som začala navštevovať kynolog.cvičisko,kam som v tom čase behala s Arčim agility. Goodie si veľmi ľahko privykal na nových psov a rýchlo prebral od Arčiho jeho nadšenie pre Agility. Ako šteňa bol Goodie úžasne ťarbavý a nemotorný,boli obdobia,kedy sa pri naháňaní zo psami obmotal ,,len tak mimochodom,, okolo stromu alebo vpálil priamo do lavičky. V takýchto chvíľach som pochybovala o jeho zdravom rozume a pretekaniu v agility,ale ako rástol,začal byť čoraz obratnejší a pružnejší,neraz ma udivil ako vedel v letku zmeniť smer,alebo z miesta vyskočit inam. Dnes je na parkúre neskutočne rýchly a absolutne šialený.Už len pri pohľade na parkúr začína vyštekovať,za to pri odložení priviazaný o strom je absolutne kľudný - šialenstvo ho pochytí až v momente,keď si ho prídem vyzdvihnúť.Jednoznačne je pre tento druh kynolog.športu zrodený...a prirodzene motivovaný.